Rozdiel medzi potravinovou alergiou a intoleranciou II.

Rozdiel medzi potravinovou alergiou a intoleranciou II.

Nepriaznivé reakcie spôsobené potravinami

 

Potravinové alergie

Alergia je prehnaná, neprimeraná reakcia imunitného systému organizmu na látky, s ktorými sa bežne stretávame v našom prostredí. Je spôsobená neprimeranou tvorbou a aktiváciou protilátok zo skupiny imunoglobulínov E (IgE) vplyvom daného alergénu. Imunoglobulíny typu E sú špecializované na boj s parazitmi, tieto nás však dnes netrápia, tak nás trápi „nudiaci“ sa imunoglobulín E. Nemá cudzích nepriateľov, tak útočí na vlastných. Spektrum prejavov alergických reakcií je veľmi široké, od banálnej nádchy až po anafylaktický šok, ktorý môže skončiť i smrťou. Alergická reakcia je hypersenzitívna, nepredvídateľná reakcia organizmu.

Priama imunitná odpoveď je regulovaná aj neuroendokrinnými a psychickými vplyvmi, ako aj výživou. Môže mať omnoho vážnejšie následky v porovnaní s  potravinovou intoleranciou. Vo všeobecnosti sa niektoré potraviny považujú za častejšie, alebo významnejšie alergény, ale alergická reakcia môže vzniknúť na každú potravinu. Treba si uvedomiť, že alergickú reakciu vždy vyvoláva bielkovina (peptid) nachádzajúca sa v  potravine a nie celá potravina ako taká. Taký istý, alebo chemicky konfiguračne veľmi podobný alergén – peptid sa môže nachádzať aj v inej potravine alebo biologickom prostredí (peľ) a tak vzniká skrížená alergická reakcia. Napríklad človek, ktorý je alergický na peľ brezy, má vyššiu pravdepodobnosť, že môže byť alergický aj na jablko, alebo napríklad lieskové orechy. Skutočnú potravinovú alergiu spôsobenú imunologickými mechanizmami je možné potvrdiť len u 1-4 % ľudí, vyšší výskyt do 6 %, je u detí.

Potravinové intolerancie

 V tomto krátkom príspevku nie je možné podať vyčerpávajúcu odpoveď na veľmi populárnu tému potravinových intolerancií (t. j. rôzne formy neznášanlivosti spojené s príjmom niektorých potravín alebo ich zložiek). Možno sa nám podarí aspoň vyvrátiť niektoré  mýty alebo omyly.

Potravinová intolerancia je potravinová hypersenzitivita (precitlivenosť), ktorá nie je alergická (navodená neprimeranou odpoveďou imunitného systému sprevádzanou tvorbou IgE protilátok).

Niektoré typy potravinovej intolerancie sú spôsobené procesmi, chybne prebiehajúcimi v ľudskom organizme (patofyziologickými), napríklad nedostatočnou tvorbou enzýmov, ktoré sa podieľajú na trávení potravy (spracovanie potravy v tráviacom trakte, napríklad žalúdok, tenké črevo a pod.) a metabolizme potravy (ďalšie využitie a vylučovanie v organizme), alebo ich nedostatočnou aktivitou.

To má za následok, že potravina, resp. niektorá jej zložka sa ťažko, alebo neúplne trávi alebo metabolizuje. Najčastejšie „intolerantné“ potraviny sú tie, ktoré obsahujú malé, krátko reťazové molekuly sacharidov (cukrov), ako laktóza (mliečny cukor, nachádza sa v mlieku), fruktóza (ovocný cukor, nachádza sa v ovocí), oligosacharidy (šošovica, cibuľa, cesnak).

Ďalšou príčinou potravinových intolerancií sú (farmakologické) reakcie nášho organizmu na určité látky obsiahnuté v potravinách ako sú kofeín, konzervačné aditíva ale aj liečivá. Môžu sa v potravinách vyskytovať prirodzene ako ich súčasť (kofeín v káve, kakau, čokoláde…) alebo sú do potraviny umelo pridané (aditíva ako rôzne éčka). Môžu to byť ale aj reziduá (zvyšky) chemických látok (napríklad lieky ako antibiotiká) z rastlinnej a živočíšnej výroby. Do tejto skupiny intolerancií niektorí autori zaraďujú reakcie na biogénne amíny, vo verejnosti rezonuje predovšetkým HIT, čiže histamínová intolerancia.

Biogénne amíny, hlavne histamín, tyramín, putrescín, spermidín a spermín, sú látky nevyhnutné pre množstvo fyziologických funkcií v organizmoch živočíchov a rastlín. Odkiaľ sa ale objavia v našej strave? Biogénne amíny v potravinách môžu pochádzať z dvoch zdrojov. Sú prirodzenou súčasťou bunkových štruktúr potraviny (tu nás ako konzumentov zaujíma potravina ako taká), alebo môžu vznikať v procese výroby a skladovania potravín ako výsledok (metabolického) pôsobenia mikroorganizmov (tu nás ako konzumentov zaujíma pôvod a čerstvosť potraviny, skladovanie, balenie a podobne). Intolerancia amínov môže byť často spôsobená nedostatočnou tvorbou enzýmov v organizme, ktoré ich odbúravajú (napríklad mono a diaminooxidáza, ktorá odbúrava histamín).

Kedy sa u nás intolerancia objaví?

Potravinová neznášanlivosť môže byť dočasná ako u pacientov po operácii v tráviacom trakte, alebo napríklad navodená inou chorobou (napríklad Crohnova choroba, chronický zápal čreva). Často sa spája aj s funkčnou poruchou organizmu, napríklad syndrómom dráždivého čreva. V poslednom čase pribúdajú poznatky aj o potravinovej intolerancii navodenej psychologickými poruchami a poruchami správania.

Človek môže byť postihnutý viacerými mechanizmami potravinovej intolerancie a ich diagnostika a liečba patria do rúk lekára. Pri závažnejších prejavoch alebo dlhotrvajúcich prejavoch potravinovej intolerancie treba vždy vyhľadať lekára, najlepšie špecialistu ako gastroenterológa alebo imunológa.

Najbežnejšie prejavy potravinových intolerancií podľa ich lokalizácie v organizme:

Tráviaci trakt: nafukovanie brucha, kŕče v bruchu, prelievanie obsahu v črevách, zápcha, hnačka

Koža: žihľavka, začervenanie, svrbenie

Srdce: búšenie srdca, zrýchlená srdcová činnosť

Nervový systém: nespavosť, únava, bolesti hlavy, migrény, úzkosť

Ak si chcete o problematike prečítať viac, nižšie uvádzame publikácie, z ktorých sme čerpali.

Najbližšie sa plánujeme venovať veľmi zaujímavej a tiež široko diskutovanej problematike, súvisiacej s tráviacimi problémami, tzv. FODMAP. Ak ste o tom ešte nepočuli a ste zvedaví, skúste si to vyhľadať medzitým na internete?a neskôr môžete porovnať svoje poznatky s naším článkom.

Zdroje:

  1. Kayserová H., Potravinová alergia, Via practica 2/2004
  2. Turnbull J.L. et al., Review article: the diagnosis and management of food allergy and food intolerances; Aliment Pharmacol Ther 2015; 41: 3–25
  3. Kohajdová Z., Karovičová J. Biogénne amíny − vznik, metódy stanovenia a výskyt v potravinách; Bulletin potravinárskeho výskumu (Bulletin of Food Research) Ročník. 40, 2001, č. 2, s. 75−89
  4. Bukovský Igor, (Za)chráňte svoje črevo; AKV, Špeciálne limitované vydanie, 2017, Bratislava
  5. Minárik P., Potravinová hypersenzitivita, http://www.zfr.sk/fileadmin/zdravsie_slovensko/Fotoalbumy/2017/trendy_v_starostlivosti_o_zdravie/prednasky/8._Celiakia_Potravinova-intoler_kratena__Union__Minarik__2017_.pdf

 



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *