Laktózová intolerancia vs. alergia na bielkovinu kravského mlieka (kazeín)

Laktózová intolerancia vs. alergia na bielkovinu kravského mlieka (kazeín)

Asi aj vy ste sa už vo svojom živote stretli s niekým, kto „nemôže jesť mlieko“. Ako dôvod uvádza alergiu na laktózu. Alebo intoleranciu na laktózu? Či alergiu na mlieko? Alebo prečo vlastne to mlieko nemôže jesť? A možno ste to práve vy.  Alebo vám doktorka povedala, že vaše dieťa nemôže jesť mlieko. Ale prečo vlastne? Poďme sa pozrieť na rozdiel medzi laktózovou intoleranciou a alergiou na bielkovinu kravského mlieka a možno tak lepšie pochopiť ako interpretovať svoj problém a nemiasť okolie.

Intolerancia na laktózu

Laktózová intolerancia je reakcia organizmu na jednu zložku mlieka – mliečny cukor – laktózu, ktorú nevie enzymaticky rozložiť. Príčinou je chýbanie enzýmu laktáza, ktorý sa tvorí v tenkom čreve. Mliečny cukor, aby mohol byť vstrebaný cez črevo do tela, musí byť rozložený enzýmom laktáza. Ak tento enzým chýba, cukor laktóza sa hromadí v hrubom čreve a tak sa vytvára prostredie vhodné pre pomnoženie určitých typov črevných baktérii. Tie potom produkujú plyny a ďalšie látky, ktoré dráždia hrubé črevo, zhoršuje sa aj spätná absorbcia vody z hrubého čreva. Toto všetko sa klinicky prejavuje nafukovaním brucha, bolesťami a pocitmi diskomfortu v bruchu až hnačkami a zvracaním. Príznaky sa môžu prejaviť ojedinele aj mimo tráviaceho traktu napríklad vyrážkami a ekzémom na koži. Rozoznávame vrodenú, primárnu a sekundárnu intoleranciu laktózy.

Primárna intolerancia alebo adultná (adult je dospelý) znamená, že väčšina dospelých jedincov celosvetovej populácie stráca schopnosť v dospelosti tvoriť laktázu. Ale táto vlastnosť je na Zemi nerovnomerne rozšírená. Zachovanou schopnosťou produkovať laktázu aj v dospelosti sa vyznačuje kaukazská (biela) rasa a obyvatelia Blízkeho Východu. Uvádza sa, že belosi majú laktózovú intoleranciu v 18 % až 25 % prípadov, aziati a černosi až 75 % – 95 % prípadov.

Schopnosť rozkladať laktózu aj v dospelom veku sa vysvetľuje viac ako 10 000 ročnou poľnohospodárskou produkciou potravín z mlieka v oblasti Európy a Stredomoria zvýšením tolerancie na laktózu. Tolerancia laktózy v Európe tiež stúpa v populácií smerom na sever Európy.  Vieme, že laktóza sa významne podieľa na prenose vápnika z čreva do organizmu. Okrem laktózy toto „dokáže“ len vitamín D, ktorého hlavným zdrojom je slnečné žiarenie. Takže severanom na získanie životu nevyhnutého kalcia nezostávalo nič iné, len začať tolerovať laktózu, keďže mali málo D vitamínu tvoreného slnečným žiarením. Preto je medzi Európanmi veľa ľudí, ktorí tolerujú mlieko a preto jogurty vymysleli stredomorské národy, aby im jogurtové baktérie, ktoré natrávia mliečny cukor laktózu umožnili konzumovať mlieko.

Sekundárna- získaná intolerancia laktózy môže vzniknúť u dospelých a dospievajúcich, ktorí laktózu pôvodne tolerovali. Intolerancia u nich nastala z dôvodu choroby ako celiakia, Crohnova choroba alebo iné zápalové ochorenie čriev alebo funkčných porúch tráviaceho traktu.

Ako sa majú stravovať ľudia s nedostatkom laktázy?

Ľudia s intoleranciou na laktózu to majú pomerne jednoduché, keď sa chcú stravovať bez problémov. Stačí si vybrať mliečny výrobok s menším alebo žiadnym množstvom laktózy a ťažkosti zmiznú. Ľudia s intoleranciou laktózy  obyčajne dobre tolerujú jogurty a syry, kde je prirodzene menej laktózy, lebo kyslomliečne baktérie ju zmetabolizovali. Preto prísna, úplne nemliečna strava nie je nutná. Dostupné sú tiež tablety, či kvapky s obsahom enzýmu laktáza, ktoré sa užívajú pred jedlom a pomáhajú predchádzať nepriaznivej reakcii organizmu na laktózu.

Ak máte podozrenie, že po konzumácii mliečnych výrobkov trpíte hore uvedenými príznakmi, laktózovú intoleraciu vám potvrdí dychový laktózo-tolerančný test.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka- kazeín (ABKM)

Mlieko môže spôsobovať ďalší problém a to na alergiu na mliečne bielkoviny. Alergia na mlieko je definovaná ako hypersenzitivita na bielkovinu kravského mlieka, ako nežiaduca reakcia imunitného systému na uvedený alergén. Mlieko predstavuje 3. najčastejšiu potravinu (po 1. arašidoch a 2. orechoch) schopnú vyvolať anafylaxiu. 

ABKM sa vyskytuje u 2 % dojčiat a 0,5 % dospelých.  U dojčiat a s vekom klesá (ale môže pretrvávať aj celoživotne). Do 2. roku sa u 28 % detí tolerancia na kazeín obnoví, do 4. roku sa obnoví u 56 % detí a do 6. roku až u 70 % detí.

Prejavuje sa žihľavkou, opuchom pier, jazyka a hrdla, kašľom, vracaním, kŕčmi v bruchu, hnačkami, krvou v stolici, či bezfarebným výtokom z nosa. Môže spôsobiť aj najzávažnejšiu anafylaktickú reakciu ohrozujúcu život zúžením dýchacích ciest a poklesom krvného tlaku. Pri ABKM je potrebná úplná eliminačná diéta, čiže vylúčenie mlieka a všetkých potravín s obsahom mlieka (áno, aj pekárenské výrobky s obsahom mlieka).


Ak máte podozrenie, že vy alebo vaše dieťa máte po požití mliečnych výrobkov niektoré z uvedených symptómov a môže to byť ABKM, túto diagnózu potvrdí imunologické vyšetrenia u gastroenetrológa. Keďže ABKM je najčastejšia u dojčiat, môže dojčené dieťa reagovať aj na konzumácia mlieka jeho matkou.

Zdroje:

Čierna I: Intolerancia laktózy nie je alergia. Pediatr. Prax, 2007; 3:129-134. http://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2404

NIH: US National Library of Medicie: Lactose Intolerance (https://ghr.nlm.nih.gov/condition/lactose-intolerance#statistics)

Alpha Medical, Laktózová intolerancia a alergia na kravské mlieko: https://www.alphamedical.sk/laktozova-intolerancia-li-alergia-na-kravske-mlieko-akm



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *